přihlásit (s)registrovat konference
  v     v  
  Články  Aktuality  Seznamy  Knihovny 
24. července 2006
Dorothy Shepherd

Ako liečiť angínu, bolesti uší


Ukázka z knihy Zázrak minimálnej dávky


AKO LIEČIŤ ANGÍNU


Sezónne ťažkosti, ako sú chrípky a angíny, sa objavili na jeseň roku 1933 veľmi skoro. Pravdepodobne to bolo dané horúcim letom a dlhotrvajúcim suchom. Ulice boli plné prachu kontaminovaného mikroorganizmami a inštitúcie zodpovedné za hygienu len veľmi skúpo polievali dlažbu. Výsledkom bola epidémia „hrdiel”.
Hovorím o tom so znalosťou veci, pretože sama som sa stala jej obeťou. Choroba sa začala pocitom veľmi silnej únavy, bolesťami hlavy, bolesťami chrbta a horúčkou spojenou so zimnicou a triaškou, ktoré sa objavovali
pri pohybe. To mi pripomenulo môjho starého priateľa Nux vomicu. Bohužiaľ, po tomto lieku ustúpila len triaška. Únava zostala. Nux vomica odstránila len niekoľko príznakov. Potrebovala som nájsť celý obraz akútneho lieku. Potom som si všimla, že moja pohodlná posteľ sa mi zdá byť veľmi tvrdá a bolelo ma telo, akoby som sa bola doudierala. Silné bo-lesti hrdla sa šírili do uší. Nemohla som prehltnúť horúci čaj, ale chutil mi studený pomarančový džús. Mandle boli obrovské, lesklo červené a pokryté veľkými žltými lakúnami. Je to typické pre Phytolaccu. Vzala som si jednu dávku Phytolaccy 30CH a do dvanástich hodín mi hnisavé čapy zmizli a teplota poklesla. Opakovala som Phytolaccu každých dvanásť hodín, najprv v potencii 30CH, neskôr v potencii 200CH. Po troch dňoch som sa už mohla vrátiť k svojej práci. Nepotrebovala som nijaké kloktadlá ani nepríjemné výtery. Bolo to rýchle a bezbolestné vyliečenie.
Mám veľkú zbierku akútnych tonzilitíd. Použila som pri nich rôzne lieky. Raz som napríklad liečila mladú ženu, ktorá mala bolesti pri prehĺtaní, sucho v hrdle a zväčšené, purpurové mandle. Sú to bežné príznaky, ktoré sú pri angínach časté. Ďalšie symptómy už boli charakteristické pre túto pacientku a podľa nich som jej vybrala liek. Zapálená bola najskôr ľavá strana. Nemohla vypiť nič teplé. Čaj vyvolával pocit dusenia. Sliny sa je ťahali z úst v dlhých vláknach a cítila sa horšie v noci. Budil ju pocit zvierania v hrdle. Štyri dávky Lachesis 30CH jej pomohli do tej miery, že o dvadsaťštyri hodín som ju vyhlásila za vyliečenú. Mala som ďalší prípad, pri ktorom zapálené hrdlo vyzeralo takmer úplne rovnako ako v predchádzajúcom prípade, ale zápal sa začal na pravej strane a dieťa chcelo piť teplé nápoje. Nič iné som z toho dieťaťa nevedela dostať. Na uzdravenie mu však stačili štyri dávky Lycopodia 6CH.
Najhorší prípad tonzilitídy, aký som liečila, nereagoval na bežné lieky. Vyskúšala som Phytolaccu. Skúsila som Mercurius pre silne povlečený jazyk, veľkú únavu a veľmi nepríjemne páchnuci dych. Pacientka sa aj veľmi silne potila, ale liek nepomohol. Tá nešťastnica si pokojne ležala a vôbec sa mi neusilovala pomôcť. Stavala sa k tomu takto: „Mám bolesti hrdla a nemôžem prehĺtať. To ostatné je už na vás.”
Po niekoľkých dňoch pokusov, keď som už vyskúšala zopár liekov,
som si uvedomila, že jej liekom je Mercurius protoiodatus. Najskôr sa zapálila pravá mandľa. Až potom sa zápal rozšíril na ľavú stranu. Vyzeralo to na Lycopodium, ale nemala chuť na teplé nápoje. Krčné a príušné lymfatické uzliny boli mimoriadne opuchnuté a citlivé na dotyk. Pre veľké množstvo hustého hlienu takmer nebolo vidieť hrdlo. Na koreni jazyka bol hrubý žltkastý povlak. Pri pohľade na jedlo pacientku napínalo na vracanie. Šíril sa z nej prenikavý, nepríjemný zápach. Brucho mala tvrdé a bolestivé na dotyk. Pohyb čriev sa takmer úplne zastavil. Vedela zo seba vytlačiť len niekoľko malých kúskov stolice, aj to len s veľkou námahou.
Mala priateľa lekára. Prišiel ju navštíviť a konštatoval, že bude chorá najmenej dva týždne. Ale Mercurius protoiodatus 10M situáciu rýchlo zmenil. K zlepšeniu došlo cez noc. Hrdlo sa výrazne zlepšilo, čapy na mandliach zmizli, prestala byť zachrípnutá, jazyk bol čistejší, takmer už nebolo cítiť páchnuci dych. Tento variant Mercuria urobil zázrak tam, kde obyčajný Mercurius nevedel pomôcť. O dvadsaťštyri hodín po tom, čo som podala Mercurius protoiodatus, pacientka už s chuťou zjedla ľahší obed a požiadala o prídavok. O týždeň neskôr sa už vrátila do práce. Mercurius protoiodatus som musela niekoľkokrát zopakovať, spočiatku každé tri hodiny, potom trikrát denne a po troch dňoch dostala ďalšiu dávku už len vtedy, keď sa znovu objavil zápach z úst.
Tento prípad mi pripomenul iný, ktorý som mala pred niekoľkými rokmi. Pacientka ležala ako mŕtva, nereagovala. Bola pri vedomí len čiastočne. Nevedela nič prehltnúť. Postihnutá bola najmä ľavá strana. V ústach sa jej tvorilo veľmi veľa slín a hrdlo mala tmavočervené. Vyzeralo to na na akútnu toxémiu spôsobenú septickým stavom hrdla. Mala som o ňu obavy. Rozmýšľala som, či nemám zavolať chirurga, aby otvoril absces. Nevidela som dolu do hrdla, pretože nevedela poriadne otvoriť ústa. Po dlhšom hľadaní správneho lieku v materiách medikách som jej podala Mercurius biniodatus 10M a predstavte si, že o 10 minút – znie to neuveriteľne – sa pacientka prebrala a povedala: „Už je to za mnou.” Naplo ju a vyvrátila veľké množstvo hnilobne zapáchajúceho hnisu. Priam to z nej vyletelo. Bolo úžasné sledovať, ako rýchlo zmizli všetky známky toxémie. Život jej visel na vlásku, ale nasledujúci deň bola už ako vymenená.
Ďalšia pacientka s angínou bola zas úplne iná. Mala veľmi silné bolesti hlavy, prekážalo jej svetlo, hrdlo mala intenzívne červené a opuchnuté, tvár veľmi červenú a horúcu a sťažovala sa na pulzácie v krku. Nasadila som jej Belladonnu. Ako zvyčajne, zápal hrdla rýchlo pominul.
Ako vidíte, tonzilitída je bežné ochorenie, ale nemáme na ňu špecifický liek. Musíme ho hľadať vo veľkom množstve liekov. Len čo nájdeme ten pravý, pacient čoskoro vyzdravie.
Nie je na to potrebná nijaká lokálna liečba. Výtery antiseptickými látkami, kloktanie jódu, výplachy úst peroxidom vodíka sú zbytočné a v skutočnosti predlžujú čas liečenia. Odporučila by som len vlažný zábal krku, ak to pacient znesie. Pre mnohých je takýto zábal príjemný. Kým trvá horúčka, neodporúčam jesť tuhú potravu. Vhodné sú len ovocné šťavy. Vynikajúci je pomarančový a citrónový džús. Úplne najlepšie, čo poznám pri bolestiach hrdla, je ananás. Nie však z konzervy. Musí to byť čerstvá šťava. Ananásy obsahujú určité látky, ktoré rozpúšťajú hlieny, ako aj povlak jazyka, membrány a čapy na mandliach. Okrem toho ananás veľmi osviežuje. Po niekoľkých dňoch sa však ananásová šťava stane už veľmi adstringentnou, a preto je lepšie prestať s jej podávaním.
Ak nie sú k dispozícii ovocné šťavy, vhodné je kloktanie čajom. Čajovú lyžičku čaju zalejte šálkou horúcej vody, varte 15 minút, a keď už čaj zovrie, pridajte ešte viac vody. Tak vznikne slabý roztok kyseliny tanínovej. Vezmite jednu polievkovú lyžicu tohto roztoku a pridajte ju do polovice šálky horúcej vody. Kloktajte približne každé štyri hodiny.
Nezriedka býva tonzilitída smrteľným ochorením. Pacienti sú celé týždne v stave takmer úplného bezvedomia. Prenikanie toxických látok do krvi a neschopnosť prehĺtať ich každým dňom oslabuje. Ale vďaka nášmu širokému výberu liekov môžeme pacienta postaviť na nohy, aj keď už je jednou nohou v hrobe. Tu je krátky prehľad pôsobenia základných liekov na hrdlo.
Apis. Hrdlo je červené a opuchnuté. Bodavé, pálivé bolesti sa zmiernia pod vplyvom chladu. Napríklad eryzipel hrdla. Jazyk je opuchnutý. Aj čapík je opuchnutý a pripomína pľuzgier naplnený vodou. Smer opúchania je sprava doľava. Pacient chce byť v studenej miestnosti, nemá rád teplo, napríklad teplo kozuba. Počas horúčky nie je smädný.
Pozor! Niektoré nebezpečné zápaly hrdla môžu byť bezbolestné.
Belladonna. Je to ďalší pravostranný liek. Hrdlo je suché, jasnočervené, páli. Pacient nemôže prehĺtať, najmä tekutiny, ktoré sa vracajú cez nos. Svedčí to o ochrnutí hltacích svalov. Horúčka je vysoká. Pacient je rozpálený, má červenú tvár. Páli ho tvár, pulzujú mu cievy. Pulzácie cíti aj v hlave. Bolesti hrdla sa šíria do uší. Je veľmi citlivý na svetlo. Človek v stave Belladonny je veľmi smädný, má chuť na citrónovú šťavu. Na začiatku angíny sú lymfatické uzliny na krku zvyčajne bolestivé a opuchnuté. Belladonna tento problém často odstráni.
Arsenicum album. Výrazná únava, pálenie hrdla, smäd na časté malé dúšky studenej vody. Pacient je nepokojný a úzkostný, stav sa zhorší okolo polnoci alebo krátko po polnoci.
Baptisia. Mandle sú tmavé, purpurovočervené, veľmi opuchnuté, rýchlo sa vyvíja zápal hrdla, ale hrdlo je nebolestivé. Jazyk je opuchnutý, purpurový, pokrytý hrubým hnedým povlakom od stredu smerom nadol. Páchne mu z úst. Pacient môže prehltnúť tekutinu, ale nie tuhú stravu. Jeho celkový stav sa veľmi rýchlo zhoršuje. Je veľmi slabý, vyčerpaný a rýchlo upadá do stuporu. Blúzni, je zmätený, zdá sa mu, že je zdvojený.
Crotalus horridus. Ľavostranné zápaly hrdla s ťažkou formou otravy krvi. Pacient krváca z telesných otvorov. Na koži sú žlté a modré škvrny. Hrdlo je gangrenózne alebo difterické. Lymfatické uzliny sú veľmi opuchnuté. Pacient nie je schopný prehltnúť tekutinu, má pocit zovretia hrdla. Prechádza do hlbokého delíria s mrmlaním.
Lachesis. Ľavostranné alebo zľava doprava sa šíriace zápaly hrdla. Pacient má pocit plnosti v krku, ťažšie sa mu dýcha, dusí sa pri zaspávaní alebo pri jedení. Príznaky v oblasti hrdla sa zhoršia teplými nápojmi. Pacient nie je schopný prehĺtať, bolesti sú silnejšie pri prehĺtaní naprázdno. Hrdlo je purpurové.
Lac caninum. Zápal je raz na jednej strane hrdla, potom zas na opačnej. Hrdlo je červené, lesklé, so striebrosivými ložiskami. Bolesti sa zmiernia
po studenom alebo teplom nápoji.
Lycopodium. Zápal je na pravej strane alebo sa šíri sprava doľava. Zmierni sa teplými nápojmi, opačne ako u Lachesis. A nie je tu ani zhoršenie počas spánku ani stiahnutie hrdla. Bolesti vyžarujú do uší (ako aj u Belladonny, Hepar sulphuru, Lachesis, Lac canina, Phytolaccy).
Phytolacca. Táto „rastlinná ortuť” sa pri bolestiach hrdla používa často. Uzliny sú opuchnuté, hlieny husté a ťahavé. Príznaky sa zhoršujú v noci. Pacienta bolia všetky kosti, telo má boľavé, akoby doudierané, zdá sa mu, že posteľ je pritvrdá. Z úst mu vychádza hnilobný zápach. Jazyk má povlečený. Studené nápoje zmierňujú bolesti, teplé nápoje ich zhoršujú (Lachesis). Pacient pociťuje bolesti a stuhnutosť v krčnej oblasti chrbtice.
Mercurius. Pacient má opuchnuté hrdlo, pocit suchosti, plnosti a stuhnutosti krku. Prehĺta ťažšie. Výrazný je merkuriálny zápach. Jazyk má hrubo povlečený, sú na ňom odtlačky zubov. Podčeľustné lymfatické uzliny sú zväčšené. Hrdlo je tmavočervené. Pacient je veľmi slabý, vyčerpaný. Pot veľmi zapácha. Stav sa zhoršuje v noci. Trasú sa mu končatiny.
Mercurius protoiodatus. Je to silne pravostranný liek, zápal zostáva na pravej strane. Jazyk je veľmi hrubo povlečený a jeho koreň žlto alebo svetlohnedo sfarbený. V hrdle sa tvorí veľké množstvo ťahavých hlienov, ktoré sa ťažko odstraňujú, najmä ráno. Z úst vychádza hnilobný zápach. Teplé nápoje zhoršujú bolesti (opak Lycopodia). Pacient je veľmi malátny a unavený, pri pohľade na jedlo ho napína na vracanie.
Mercurius biniodatus. Zápal sa šíri zľava doprava. Pacient má neustále nutkanie oddŕhať, má pocit hrče v hrdle, hlieny sú ťahavé. Bolesti sa zvýraznia pri prehĺtaní naprázdno. Uzliny sú opuchnuté, hrdlo tmavo-červené. Pacient má ťažké sny. Zdá sa mu, že sa vznáša. Hepar sulphur. Pacient má v hrdle vredy. Sťažuje sa na pocit pichania, akoby mal v hrdle zabodnutú triesku alebo rybaciu kosť. Bolesti sa šíria do ucha, najmä pri zívaní, prehĺtaní alebo pri otočení hlavy. Zmiernia sa teplými nápojmi (Lycopodium). Pacientovi je veľmi zima. Zle naňho vplýva, keď ide von do studeného suchého vetra alebo keď fúka chladný východný vietor. Horúčka je spojená s potením, pacient chce byť celý pozakrývaný. Veľmi sa potí, ale napriek tomu chce mať na sebe niekoľko prikrývok. Je veľmi citlivý na prievan, otvorené dvere a okná.
Kalium bichromicum. Pacient má hlboké vredy na mandliach, sliny sú husté a ťahavé.
Pri písaní týchto riadkov som si spomenula na niekoľko ďalších angínových dobrodružstiev. Pre mňa sú bolesti hrdla nevítaným susedom, ktorý nás príde navštíviť práve vtedy, keď je najmenej vítaný. Najvzrušujúcejšie osobné stretnutie s týmto ochorením som zažila počas trojmesačnej stáže v Kontinentálnej psychiatrickej nemocnici. Vedenie nemocnice považovalo za správne držať svojich pacientov v teple a priveľmi ich v tomto smere rozmaznávalo. Otváranie okien sa pokladalo za nežiaduce a moje povinnosti ma nútili byť neustále vnútri. Jedného dňa som si uvedomila, že ležím vystretá, v delíriu, a rýchle sa mi vyvíja angína. V priebehu dňa sa na mňa primár prišiel pozrieť štyrikrát, tak sa o mňa bál. „Teplota 104 stupňov Fahrenheita”, zamrmlal si popod nos a potriasol hlavou. Naordinoval salicyláty a zábaly hrdla. Jeho nariadenia však nerešpektovali a opatera bola prakticky nulová. Bola som odkázaná len sama na seba. Po tridsiatich šiestich hodinách takéhoto stavu ma moja profesionálna pýcha a láska k životu primäli k pokusu pomôcť si sama. Jedného pacienta som tajne, na čestné slovo poslala von, aby mi niekde zohnal Belladonnu 3DH a Mercurius dulcis 3DH, ktoré som brala striedavo po troch hodinách podľa starého dobrého zvyku prvých homeopatov. Dotackala som sa do kúpeľne a navlhčila som uteráky. Urobila som si jednoduchý zábal na chrbát a na hrudník. Nasledujúce ráno na veľké prekvapenie môjho kolegu teplota poklesla a angína rýchlo ustupovala. Nijako to nevedel pochopiť a povedal, že by som mala Veľkú noc stráviť ešte v posteli. Veľká noc mala byť o päť dní. Pousmiala som sa. O dva dni mi už musel dovoliť vstať, pretože som sa cítila dobre a požiadala som ho o to. Nariadil, aby som dostávala dve fľaše sladového piva denne ako tonikum. Ošetrovatelia ich s radosťou vypili za mňa. Rýchly výsledok homeopatickej liečby urobil na mňa veľký dojem. Jeden deň som ležala takmer mŕtva a na ďalší som už bola mimo nebezpečenstva a na najlepšej ceste k uzdraveniu! Alopatický lekár to však vysvetlil mojou silnou konštitúciou. Po tomto dobrodružstve som sa ponáhľala navždy odísť z tejto nepríjemnej inštitúcie a vydala som sa k iným brehom, kde príkazom dňa bolo veľa čerstvého vzduchu.
Nedávno ma opäť „navštívila” angína. Celkom náhle, ako blesk z jasného neba som dostala teplotu. Mala som hrubo povlečený jazyk, bola som strašne unavená a slabá, bolel ma chrbát a celé telo, akoby som sa udrela. Len ťažko som prehĺtala a na opuchnutej ľavej mandli som mala veľké žlté čapy. Nemala som chuť do jedla, nemohla som prehĺtať teplé nápoje, ale veľmi mi chutil studený pomarančový džús. Samozrejme, vzala som si Phytolaccu. Pretože som musela byť do dvadsiatich štyroch hodín opäť
v práci, brala som ju každé dve hodiny v potencii 30CH. Zvyčajne však rada na sebe experimentujem a zisťujem, ako dlho účinkuje jedna dávka.
S ďalšou čakám, kým sa účinok predchádzajúcej neskončí. Do dvadsiatich štyroch hodín som bola vo vynikajúcom stave a mohla som mať hodinovú prednášku bez toho, aby mi zlyhalo hrdlo alebo sa vrátil môj starý nepriateľ. Brala som Phytolaccu ešte trikrát denne po nasledujúce dva dni. Nepotrebovala som nijaký iný liek, pretože som sa cítila úplne zdravá.
Po akútnych liekoch alebo po krátkodobo pôsobiacich liekoch pri akútnych ochoreniach, najmä po akútnej tonzilitíde alebo septickom hrdle, je vhodné podať konštitučný liek. Ak nie je jasne indikovaný nejaký iný konštitučný liek, najlepšie je dať na únavu, slabosť, návaly tepla pri najmenšej námahe, napríklad pri pohybe v posteli, pri telefonovaní alebo keď človek myslí na prácu, nášho veľkého priateľa – Sulphur. Ten odstráni vlhké teplo, nepríjemnú únavu a nechuť k práci vo veľmi krátkom čase. Pri slabosti po angíne vždy majme na pamäti Sulphur.
Spomínam si na jednu priateľku lekárku, ktorá mala niekoľkokrát septickú tonzilitídu, kým sa naše cesty nespojili. S obľubou si dávala vysoké dávky salicylátov a kloktala najsilnejšie antiseptické kloktadlá, ako sú roztoky chlóru, striedavo s peroxidom vodíka. Na doliečenie, aby sa opäť dostala do formy, používala chinínové toniká. Choroba jej zvyčajne trvala desať dní, zatiaľ čo pri homeopatickom spôsobe liečby to bolo od dvadsiatich štyroch do sedemdesiatich dvoch hodín!
Zdravý rozum nám hovorí, že pre človeka s akýmkoľvek druhom bolestí hrdla je homeopatia lepšou metódou liečby než konvenčný spôsob liečenia. Prečo ju teda neskúsiť?
Reumatické bolesti hrdla sú v tejto našej vlhkej morskej klíme veľmi časté. Zvyčajne sa ako riešenie navrhuje operačné odstránenie podnebných mandlí. Bohužiaľ, týmto zákrokom sa však nepredíde ďalším atakom bolestivého a opuchnutého hrdla, čo sa mi mnohokrát v praxi potvrdilo. Choroba sa stále opakuje a môže byť aj horšia, než bola pred tonzilektómiou. Dochádza k tomu, čo my homeopati označujeme ako odstránenie následku choroby, a nie jej príčiny. Nájdite príčinu, a choroba zmizne. Homeopaticky sa dá príčina odstrániť ľahko a bezbolestne. Mám priateľku, ktorá trpela na reumatizmus hrdla celé roky, mandle jej zbytočne odstránili a zápaly hrdla pokračovali veselo ďalej. Robilo jej to veľké problémy. Väčšinou ochorela za vlhkého počasia (Calcarea, Dulcamara, Hepar sulphur, Rhus toxi-codendron). Hrdlo ju bolelo pri prehĺtaní potravy, ako aj pri prehĺtaní naprázdno, teplo však bolesti zmierňovalo (Hepar sulphur, Rhus toxicodendron). Mala stuhnuté (Rhus toxicodendron) a opuchnuté hrdlo. Cítila, akoby jej opuch uzatváral celé hrdlo. Dusila sa pri prehĺtaní tekutín. Hrdlo ju bolelo, akoby jej niekto z hrdla niečo vytrhol. Rhus toxicodendron má všetky tieto príznaky. Preto som jej ho dala v potencii 6CH v opakovaných dávkach. Hrdlo mala čoskoro zdravé. Neskôr, pri najmenších známkach návratu ťažkostí, si vzala pár dávok tohto lieku a ochorenie sa nikdy nerozvinulo. Už asi desať rokov táto nadšená obdivovateľka homeopatie nebola ani raz chorá a nevymeškala z práce ani jediný deň pre chorobu.
Je radosť homeopatiou liečiť akútne choroby, pretože tak rýchlo reagujú na liečbu. A je veľká škoda, že lekári a verejnosť nevedia o nej viac. Aspirín a jeho rôzne varianty, ako aj kloktadlá s chloridom draselným
a vnútorná medikácia nie sú veľmi efektívne. Účinkujú pomaly a ich užívanie je nepríjemné. Sama na sebe som na odporúčanie svojho šéfa ešte ako ústavná chirurgička vyskúšala chlorid draselný. Čoskoro som to však vzdala a začala som užívať príjemnejšie a oveľa účinnejšie sladké pilulky.
Opakujúce sa angíny a angíny prechádzajúce do septického stavu by sme mali liečiť indikovaným akútnym liekom. Ale tento akútny liek pôsobí len krátkodobo, preto je potrebné ho doplniť konštitučným liekom a tak zabrániť opätovnému vzniku ochorenia. Máme k dispozícii veľké množ-stvo konštitučných liekov. Môže to byť Sulphur, Calcarea carbonica, Baryta carbonica, Silicea, Lycopodium, Phosphorus alebo veľa ďalších, ktoré by mohli zodpovedať príznakom konkrétneho pacienta. Nemali by sme nikdy zovšeobecňovať. Opäť musím zdôrazniť, že neexistujú homeopatické lieky na diagnózu. Pacientom sa musíme zaoberať dovtedy, kým nenájdeme správny liek. V takom prípade, keď ho podáme včas, vylieči zväčšené mandle, ako aj sepsu. Len veľmi málo tonzilektómií je naozaj nevyhnutných a mali by sme sa im vyhýbať, pokiaľ je to len možné. Podporte najskôr pacienta konštitučným liekom. Počas pôsobenia takéhoto lieku môže zápal a opuch mandlí ustúpiť. Vhodné na operáciu sú len fibrotizované mandle a také, ktoré sa nedarí úplne vyliečiť. Zväčšené mandle sú cudzím telesom. Čo by to znamenalo pre nemocnice a zdravotné poisťovne, pochopíme až vtedy, keď si uvedomíme, že až 25% všetkých operácií predstavujú tonzilektómie.



BOLESTI UŠÍ


Bolesti uší, podobne ako všetky bolesti kostí, popisujú pacienti ako mučivé a kruté, ktoré ich privádzajú až do šialenstva. Odborný termín je akútny zápal stredoušia. Často vzniká po iných akútnych stavoch, napríklad po chrípke, osýpkach, šarlachu, alebo dokonca po obyčajnej angíne
či po pôsobení silného vetra alebo prievanu. V súčasnosti sa často objavuje u motoristov. Ľudia sa ženú v uzavretom aute rýchlosťou 30, 40 míľ za hodinu alebo ešte vyššou, všetky okná sú zatvorené okrem šoférovho a malého ventilačného otvoru na streche. Takto sú šofér a pasažier sediaci vpredu vystavení priamemu prúdu studeného vzduchu, ktorý pôsobí na zadnú časť krku a ucho. Následkom je bolesť ucha a nezriedka operácia processus mastoideus.
Ako často sa dnes stretávame s mastoiditídou u mladých zámožných motoristov! A ako ľahko by mohla homeopatia predísť incíziám ušného bu-bienka a vážnejším operáciám hlávkového výbežku spánkovej kosti, keby sa použila v prvých štádiách zápalu stredného ucha.
Po jednom motoristickom víkende ma navštívila žena v strednom veku. Sťažovala sa na bolesti ľavého ucha s pocitom plnosti a nedoslýchavosti. Dotyk a tlak na ucho bolesti zhoršovali. Anamnéza bolesti vzniknutej pôsobením chladného vzduchu ma viedla k predpísaniu lieku Mercurius bin-iodatus 6CH s veľmi dobrým výsledkom. Nielenže sa normalizoval vypuklý zapálený ušný bubienok, ale po mesačnej liečbe sa stratili aj nosové polypy, ktoré boli v tom istom čase diagnostikované a o ktorých pacientka predtým vôbec nevedela. Zároveň sa vyliečil aj zápal sliznice nosa, ktorý ju trápil už niekoľko mesiacov. Povedala, že pôjde k otorinolaryngológovi dať si chirurgicky odstrániť polypy, ale keď sa vyliečil zápal ucha, rozhodla sa počkať a na operáciu ísť až po letných prázdninách. Pri ďalšom vyšetrení však už nebolo po polypoch ani stopy a operácia sa stala zbytočnou. Pa-cientka mi nebola veľmi vďačná. Ľudia sa v súčasnosti radi pýšia operácia-mi, ktoré podstúpili, a mám pocit, že moju diagnózu nosových polypov pri prvom vyšetrení pokladala za omyl.
Pripomína mi to inú príhodu, ktorá sa stala pred mnohými rokmi, keď som bola ešte dieťa. Jedného rána bol v detskej izbe veľký rozruch. Moja malá sestrička celú noc blúznila, mala horúce líca a akútne bolesti ucha. Znepokojená mama ju vzala k najlepšiemu odborníkovi miestnej univerzi-ty na ušné choroby. Keď ju vyšetril, potriasol hlavou a odborne rozprával
o narezaní bubienka. Mama bola oddaná homeopatii, a vyprosila si preto odklad dvadsiatich štyroch hodín. Špecialista jej opísal všetky hrozné následky a len veľmi zdráhavo jej dovolil vziať si dcérku domov. Mamu to však neodradilo. Začala jej každú polhodinu dávať Belladonnu 3DH roz-pustenú vo vode, a keď profesor uvidel malú pacientku o deň neskôr, dos-tal sa do veľkého pomykova, pretože nevedel pochopiť, čo sa stalo so za-páleným ušným bubienkom. Pozeral sa do ucha, potom do svojich pozná-mok, opäť do ucha a nakoniec sa spýtal: „Pani, ste si istá, že je to to isté dieťa, ktoré som videl včera?” Zavolal svojho asistenta a obaja dospeli
k záveru, že sa stalo niečo, čo predtým nikdy nevideli – zapálené stredné ucho sa vyliečilo bez operačného zásahu! Mama sa radovala a často rozprávala túto historku o slávnom chirurgovi a homeopatii.
Táto príhoda na mňa veľmi zapôsobila a neskôr som mala príležitosť uchrániť mnohých ľudí pred narezaním bubienka. Beladonna však nie je vždy tým správnym liekom, rovnako ako to neplatí ani o lieku Mercurius biniodatus. Dôležité sú prítomné príznaky, t.j. napríklad charakter bolesti, jej vyžarovanie, vplyvy, ktoré bolesť zhoršujú alebo zmierňujú atď.
Raz večer ma zavolali k svetlovlasému chlapčekovi. Bol takmer bez se-ba od bolesti ucha. Bol nepokojný, fňukal, chcel, aby ho neustále obska-kovali. Bolesti sa objavovali v nárazoch a vystreľovali do zubov dolnej čeľuste. Všetky tieto detaily hovorili pre Pulsatillu a niekoľko dávok Pulsati-lly vo vysokej potencii vyliečilo zapálený bubienok za necelých dvadsaťšty-ri hodín. O pár rokov neskôr sa mu tieto ťažkosti ešte raz zopakovali. Sta-lo sa to po tom, čo mal vlhké nohy. Je to ďalší príznak Pulsatilly. Od jeho poslednej otitídy už uplynulo niekoľko rokov a som si istá, že keby došlo
k recidíve, Pulsatilla by mu opäť pomohla.
Ďalší prípad sa stal mladému študentovi po rubeole. Mal typické prí-znaky Pulsatilly, ktoré ustúpili po niekoľkých dávkach tohto lieku bez to-ho, aby zostali následky poškodenia sluchu alebo príznaky zápalu Eusta-chovej trubice. Chronická hluchota je častou komplikáciou zápalu stredo-ušia pri rubeole, keď sa lieči konvenčne.
Belladonna, Pulsatilla, Mercurius biniodatus sú najčastejšie lieky v prí-padoch akútnych bolestí uší, ale indikovaný môže byť ktorýkoľvek liek. Preto musíme pozorne študovať materiu mediku, aby sme našli správny liek.
Raz ku mne priviedli chlapca, ktorý mal bolesti ucha počas prerezáva-nia zubov. Vrieskal na celé hrdlo, bol protivný a nič mu nebolo po vôli. Chcel, aby ho nosili na rukách. Udrel svoju matku. Jednu stranu tváre mal červenú, druhú bledú. Ešte nevedel rozprávať, ale ani som sa nemusela veľa pýtať. Liek bol jasný na prvý pohľad: Chamomilla. Keď som ho videla pri kontrole, nebolo na svete lepšieho dieťaťa. Stal sa z neho hotový anjelik a bolesti ucha ustúpili bez operácie.
Približne v tom istom čase som videla iné, asi štrnásťmesačné dieťa
s takmer rovnakými príznakmi. Išlo opäť o chlapčeka, ktorý bol veľmi podráždený a nepokojný, nechcel, aby sa ho niekto dotýkal. Keď sa mu niekto dotkol zadnej časti ucha, vždy strašne vykríkol. Ale tvár mal bledú a hlava sa mu kývala. Diagnostikovala som otitis media. Ušným zrkadlom som si túto diagnózu potvrdila. V tomto prípade liekom bola Cina. Bohu-žiaľ, tento liek nebol okamžite dostupný, a skôr než sme ho mohli zaob-starať, matka začala mať z jeho stavu priveľký strach. Preto ho vzala do miestnej nemocnice. Tam sa o dvadsaťštyri hodín nato uskutočnila ope-rácia, najprv incízia bubienka, potom kompletná mastoidektómia a o tri či štyri dni neskôr bolo dieťa v márnici. Nikto nemohol obviňovať matku. Urobila len to, čo si myslela, že bolo za daných okolností najlepšie.
Veľmi podobný prípad som videla krátko nato. Dieťa rovnako krútilo hlavou, bolo rovnako podráždené a citlivé na dotyk, nechcelo, aby sa nie-kto k nemu priblížil, ustavične si vŕtalo v nose. Matka si, samozrejme, myslela, že má hlísty, a preto mu chcela dať hlístový koláč, ktorý obsahuje veľa santonínu, čo je, ako píše John H. Clarke, aj zdroj našej homeopatickej Ciny. Odhovárala som matku od toho, lebo santonín by mohol stav veľmi zhoršiť. Vedela som však, že homeopatický santonín podaný v minimálnej dávke dieťa určite vylieči, pretože dieťa malo rovnaké príznaky, aké sa objavili u zdravých ľudí, ktorí brali opakované dávky tohto lieku. Opaku-jem, mal tieto symptómy: normálne prítulné dieťa začalo zrazu odmietať dotyk a pohladenie, nepokojne sa prehadzovalo v posteli, krútilo hlavou, tvár malo bledú, okolo úst bielu obrubu, škrípalo zubami a vŕtalo si v nose. Teplotu malo 101°F, ušný bubienok vypuklý a červený. Aké ťažké ho bolo vyšetriť! Cina 30CH v štvorhodinových intervaloch tento vážny stav rých-lo zlepšila a o tri dni bolo z neho zas milé a prítulné dieťa so zdravým ušným bubienkom a bez akýchkoľvek mozgových komplikácií.
Poviete si: „Náhoda”. Ale keď k vám prichádzajú jeden za druhým pa-cienti, u ktorých rozpoznáte príznaky homeopatického lieku, podáte ho
a okamžite sa začne strácať chorobný obraz, zaiste bude logické pripiso-vať liečbu lieku, a nie nejakej fiktívnej zhode náhod. Niektorých ľudí je však veľmi ťažké presvedčiť a vykrútia sa z každého argumentu, ak nie je pre nich príjemné niečomu uveriť.
Kým prejdem k bolestiam uší u dospelých, uvediem ešte jeden prípad dieťaťa.
Na jednej strane sa deti ťažko liečia, pretože sa musíme celkom spoľahnúť len na svoje pozorovacie schopnosti. Nemôžeme sa spýtať na miesto, charakter a vyžarovanie bolesti. Na druhej strane sú ich objektívne znaky a príznaky jasnejšie, neprekryté veľkým množstvom liekov užíva-ných počas celého života.
Dievčatko malo osemnásť mesiacov a práve prechádzalo ťažkým ob-dobím prerezávania zúbkov. Tohto spokojného a šťastného človiečika doj-čila dobrá, starostlivá matka. Dievčatko neustále hrkútalo a smialo sa. Náh-le sa však všetko zmenilo. Tvár sa jej sfarbila do šarlátovočervena a bola veľmi horúca. Mala teplotu 102°F, v noci blúznila, ustavične prenikavo vrieskala. Hrdlo mala intenzívne červené a ľavý ušný bubienok červený
a vyklenutý. Mala som jej narezať bubienok? Mala, aspoň podľa toho, čo uznáva konvenčná medicína. Ja som však použila homeopatický skalpel, ktorým v tomto prípade bola Belladonna. Povedala som sestre, aby sledo-vala vývoj choroby, a ak by to bolo potrebné, poslala dieťa do nemocnice. Ale opäť jednoduchý liek zvíťazil nad zákernou chorobou. Teplota nasle-dujúceho rána klesla na 99°F a už sa nezvýšila. Dieťa sa zotavilo rovnako rýchlo, ako ochorelo.
Keď som ešte len začínala prax, často som chodievala na kontrolu k ta-kýmto prípadom bolestí uší s červeným prekrveným ušným bubienkom
a bolestivosťou hlávkového výbežku (processus mastoideus) so strachom, plynovým vakom, nástrojmi na incíziu ušného bubienka, jemnými skal-pelmi atď. Všetko som to niesla so sebou pre každý prípad, ale nikdy som to nepotrebovala. Nikdy som nemusela urobiť túto malú jemnú operáciu, ktorú by mal vedieť urobiť každý všebecný lekár, aby ako sa píše v učeb-niciach, predišiel závažnému rozšíreniu chorobného procesu do dutiny hlávkového výbežku, čo by znamenalo veľké problémy, mesiace a mesiace hnisavého výtoku z uší, hluchotu, a niekedy dokonca aj smrť.
O čo ľahšie je zabezpečiť vyliečenie zapáleného stredoušia niekoľkými dávkami indikovaného lieku. Možno je to až priveľmi jednoduché a nie dosť teatrálne! Vzdávame sa veľkoleposti a rituálu chirurgického zákroku, náhliacej sa zdravotnej sestry, vtipkujúceho anesteziológa s plynovým va-kom plným sladko voňajúceho tajomstva a dôležitého chirurga, ktorý ako boh rozhoduje o živote a smrti svojimi lesklými nástrojmi a šikovnými rukami. Všetka česť šikovnému odborníkovi, keď je jeho pomoc potrebná. Ale keby bola homeopatia známa a správne sa používala, chirurg by opäť zaujal druhoradé miesto, ktoré zastával za starých čias ako holič a chi-
rurg v jednej osobe.
Keď už hovorím o chirurgoch, najmä o ušných chirurgoch, spomínam si na kolegu špecialistu, ktorý varoval jednu zdravotnú sestru so zápalom stredného ucha s hluchotou, s akútnymi bolesťami uší a tváre, so zväčše-nými lymfatickými uzlinami na krku a s angínou, že ide o veľmi vážny stav, a ponúkol jej, že použije všetok svoj vplyv na to, aby ju dostal do ne-mocnice a operoval ju. Ona však jeho láskavú ponuku odmietla a dala sa liečiť homeopaticky. O niekoľko týždňov nato bol ušný špecialista viac než prekvapený, keď videl túto sestru opäť v práci, pretože sa cítila dobre
a bola úplne v poriadku. Bolesti uší sa stratili, nebolela ju tvár, ani hrdlo,
z uší jej nič nevytekalo, nebola hluchá a nesťažovala sa na hučanie v hla-ve!
„Ako ste sa liečili,” spýtal sa, „že ste tak rýchlo v poriadku? Veď ešte pred dvoma týždňami ste boli taká chorá. Hovoríte, že ste dostali len liek, nič iné, nijakú špecifickú liečbu uší. Je to úžasné, musíte mať mimoriadnu konštitúciu.”
Mohla by som mu vysvetliť, že táto rýchla liečba sa udiala vďaka Bel-ladonne, pretože pacientka mala príznaky Belladonny: náhly, rýchly vznik ťažkostí, vysokú teplotu, búšivé pulzácie v hlave, pričom všetko to bolo za-príčinené studeným vetrom a chladom na hlavu. Celý deň nosila na hlave sesterský čepiec a večer šla do divadla, samozrejme, už bez neho.
Už počas predchádzajúcich troch mesiacov mala niekoľko menších atakov ochorenia a ušný chirurg jej odporučil (na ušnej klinike, kde pra-covala, boli traja) trojmesačný odpočinok a zmenu spôsobu života, aby ustúpil sklon k zápalom stredného ucha.
Videla som, že Belladonna nevedela zabrániť recidívam ochorenia, ne-pôsobila dostatočne hlboko. Preto pri poslednom, treťom a najzávažnej-šom ataku, keď som ju Belladonnou zbavila bolestí, som jej dala Mercurius biniodatus. Tento liek v potencii 4CH podávaný večer a ráno v priebehu štrnástich dní vyliečil ucho a aj sklon k zápalom stredoušia pri každej zmene počasia.
Ako som povedala, ušný špecialista bol ohromený, ale vysvetlil si to konštitúciou alebo len šťastnou náhodou.
Chudák, sám si mohol pomôcť homeopatiou, pretože sa bojí aj naj-menšieho vetra alebo prievanu, vždy sa rozmaznáva, často je prechladnu-tý a kašle, ustavične sa obáva bronchopneumónie, ktorú už viackrát pre-konal. A sestre vedel poradiť len to, aby „si dávala pozor na prechladnutie a prievan”. Ale ako? Nepovedal „dobre sa oblečte”, lebo to nepomohlo ani jemu.
Iná zdravotná sestra trpela na bolesti a hluchotu pravého ucha. Pravé ucho a pravá strana tváre ju tupo pobolievali. Trvalo to už tri týždne. Prak-tický lekár jej povedal, že je to z prechodu, a predpísal jej valeriánske
kvapky a bróm. Bez efektu. Každý deň počula menej a menej a bolesti tvá-re boli čoraz silnejšie. Každé vdýchnutie studeného vetra jej ich zhoršo-valo. Pre bolesti ucha sa nebola schopná ani predkloniť. Dala som jej Mer-curius biniodatus 6CH dvakrát denne. Bola úplne hluchá na pravé ucho
a mala zápal Eustachovej trubice po akútnom zápale stredného ucha. Pre-to som jej urobila Politzerovu sprchu a zaviedla do Eustachovej trubice ka-téter, aby sa otvoril uzavretý kanál vedúci do stredného ucha. Liečba si vy-žiadala mesiac a pri prepustení mala dotyčná sluch v úplnom poriadku.
Práve v tom čase som liečila celú sériu zápalov uší, ktoré mali príznaky Mercuria biniodata: ľavostrannú bolesť ucha vyvolanú studeným vetrom, tuposť a znecitlivenie ľavej strany tváre s pocitom vnútornej horúčavy
v oblasti vertexu, hluchotu na postihnutej strane po zohriatí sa, nevoľnosť, ktorá im bránila predkloniť sa. Za tie roky som si všimla, že v určitom ob-dobí sa častejšie objavuje niektorý liek. Ale po niekoľkých mesiacoch si už tá istá choroba vyžaduje celkom iný liek alebo inú skupinu liekov. Obraz aktuálnej epidémie sa vždy mení. Preto musíme nanovo zistiť každý pre-jav akútnej choroby. Spomínam si na dve zdravotné sestry, dvoch učiteľov, riaditeľa školy a lekárku, ktorí pri akútnej otitíde potrebovali Mercurius bi-niodatus.
Ale už dosť o tomto lieku, lebo získate dojem, že je to špecifický liek na zápaly stredného ucha, a to je to posledné, čo by som chcela dosiahnuť. Lebo v homeopatii neexistujú špecifické lieky na určitú chorobu. Chcela by som to objasniť na ďalšom príklade.
Asi pred pätnástimi rokmi ma zavolali k pôrodnej asistentke, ktorá le-žala s vysokou horúčkou. Mala vredy v hrdle a akútne bolesti ucha na pravej strane. Dala som jej Belladonnu. Nasledujúci deň už nemala bolesti
v pravom uchu, stratila sa hrozivá červeň bubienka a myslela som si, že sa pacientka uzdravuje. Bohužiaľ, jasala som priskoro. Na ďalší deň sa obja-vili presne rovnaké ťažkosti, ale tentoraz na ľavom uchu. Zvýšila sa tep-lota, ľavý bubienok bol červený a opuchnutý atď. Pomyslela som si, že bu-dem musieť urobiť chirurgický zákrok, ale spomenula som si na príznak Lycopodia: „choroba ide sprava doľava”. Dala som jej preto Lycopodium.
V tom čase som mala ešte iný, takmer identický prípad pacientky, ktorá bývala len o jednu ulicu ďalej ako predchádzajúca pacientka. Aj tej som dala Lycopodium. Na ďalší deň som k nim šla s plynovým vakom a všet-kým náradím, ktoré som potrebovala na incíziu dvoch ušných bubienkov,
a hľa! Stav oboch sa výrazne zlepšil, teplota klesla. Obe boli veľmi spokoj-né. Opäť som sa tešila priskoro. V jednom z týchto dvoch prípadov bolo Lycopodium plne účinné a nebol už potrebný nijaký iný liek, ale keď som prišla na kontrolu k pôrodnej asistentke, zas mala teplotu 101°F. Vrátil sa jej akútny zápal stredného ucha vpravo, pravú mandľu mala opuchnutú
a lesklú. Ľavé ucho bolo celkom v poriadku. Ešte som však nebola poraze-ná. Homeopatia ma nezradila. Vedela som, že Lac caninum má tento príz-nak, ako ho uvádza Kent: ťažkosti, bez ohľadu na ich druh alebo kvalitu, prechádzajú zo strany na stranu. A Lac caninum 9CH každé 4 hodiny vy-konalo takmer nemožné. Tentoraz sa bubienok a mandľa znormalizovali
a zápal sa nevrátil. Nebolo potrebné narezať bubienok, nenasledovala hlu-chota ani mastoiditída. Pacientka z toho mala veľkú radosť.
Ešte jeden prípad iného lieku. Bola to pani, ktorej pred mnohými rokmi operovali ľavý processus mastoideus, ale ešte stále sa jej objavovali bolesti ucha alebo tváre. Práve pred niekoľkými týždňami mala zvlášť silný zách-vat s týmito príznakmi: ľavostranné, veľmi akútne, rezavé, pichavé bolesti
v oblasti ucha, vyžarujúce do dolnej čeľuste a do temena hlavy, veľmi in-tenzívne počas dňa, oveľa miernejšie v noci. Akýkoľvek pohyb, predklon atď. boli neznesiteľné. Nemohla hrýzť a žuvať ani tie najmäkšie jedlá. Tep-lo jej prinášalo úľavu. Bola veľmi smutná a mala depresie. Nemala chuť do práce ani pohybovať sa, čo bolo v protiklade s jej činorodosťou za nor-málnych okolností. Samozrejme, ďalšie opakovanie mastoiditídy ju veľmi znepokojilo. Po niekoľkých dňoch bolestí dostala Spigeliu 30CH v troj-hodinových intervaloch. Bolesti a všetky nepríjemné pocity rýchlo ustúpi-li. Podanie tohto lieku malo ešte jeden zvláštny následok. Na chumáči ba-vlny, ktorý si dala do ucha, aby sa chránila pred chladným vzduchom, našla ráno veľkú hrčku tvrdého ušného mazu. Niekto by mohol povedať, že tento kúsok mazu tlačil na povrchové nervy ucha a vyvolával akútnu neuralgiu, a keď tlak prestal, prestali aj bolesti. Ale bola to náhoda, že hrčka tvrdého mazu, ktorá ležala hlboko v dutine, sa náhle sama od seba uvoľnila a vypadla? Alebo to bolo vďaka účinku Spigelie, ktorá bola poda-ná dvanásť hodín predtým? Môžete veriť, čomu chcete. Táto žena mala už niekoľko záchvatov bolestí počas dvoch rokov a ich intenzita sa stále zvyšovala. Až po podaní Spigelie všetka bolesť zmizla.
Bolesti uší v menopauze sa takmer vždy zmiernia po Gelsemiu. Bolesť
sa objaví po pôsobení studeného vzduchu a je často kongestívneho charak-teru. Uši sú horúce a plné, ušný lalôčik je červený, páli, končatiny sú stu-dené. Pacient má nevoľnosť a pocit ťažoby a únavy končatín. Keď podáte Gelsemium pri bolestiach uší alebo tváre takéhoto charakteru, rýchlo ustú-pia. A keď bolesť prestane, pacient vymočí veľké množstvo číreho, vodna-tého moču.
Pri týchto prípadoch kongestívnych bolestí hlavy a uší v menopauze
so silným pulzovaním a búšením v uchu a v hlave je niekedy vhodné aj Glonoinum. Bolesti sa zmiernia vonku na čerstvom vzduchu a zosilnejú
v teple a v ľahu. Pacient musí sedieť v posteli s vysoko podloženým chrb-tom. Studené obklady mu uľavujú. Poznám paniu, ktorej bolesti uší z ná-valov krvi do hlavy vždy rýchlo ustúpia po niekoľkých dávkach Glonoina. Neznáša horúčavy a slnko. Keď sa prechádza, chráni ju vždy veľký slneč-ník a veľký staromódny klobúk.
Existuje typ bolestí ucha, ktoré si vyžadujú Hepar sulphur. V tomto prí-pade má bubienok už-už prasknúť, bolesti sú také strašné, že pacient
z nich šalie. Studený vzduch, prievan a čerstvý vzduch ich zhoršujú. Bo-lesti sú v noci neznesiteľné a jediné, čo ich dokáže zmierniť, je zakrútenie ucha a celej hlavy do vyhriateho šálu. Týmto sa podobá na Chamomillu, ale pacient typu Chamomilla býva ešte protivnejší, máva záchvaty zúrivosti
a výbuchy hnevu. Človek v stave Hepar sulphur má skôr sklon odpadnúť od akútnej bolesti.
Takmer som zabudla na Ferrum phosphoricum. Mala som dvanásťročné dievčatko, ktoré za posledné dva roky prekonalo aspoň šesťkrát zápal stredného ucha. Bubienok mala narezaný dvakrát alebo trikrát. Bolesti ucha sa zhoršovali na studenom vzduchu, kožu mala horúcu a suchú, líca čer-vené, viečka polootvorené.Podobalo sa to na Belladonnu. Pri každom zápale krvácala z nosa. Ferrum phosphoricum 12CH podané pri prvých príznakoch zápalu zastavilo zápal do dvanástich až dvadsiatich štyroch hodín. Sledovala som ju tri roky. Tento liek jej vždy pomohol. Keď som ju videla naposledy, už osemnásť mesiacov nemala bolesti uší.
Capsicum je dôležitým liekom pre hroziaci absces hlávkového výbežku. Bolesti uší sú horšie v noci, koža nad processom mastoideom je červená, líca červené a studené. Už niekoľkokrát sa mi týmto liekom, ktorý pôsobí na kosti vnútorného ucha a processus mastoideus, podarilo odvrátiť operáciu hlávkového výbežku.
Zmienila som sa len o niekoľkých liekoch bežne používaných pri zápaloch stredného ucha. Musím opäť zopakovať, že v homeopatii neexistujú lieky na špecifické diagnózy. Každý prípad musíte preskúmať individuálne, starostlivo si zaznamenať zvláštnosti, všimnúť si všetky detaily. Až potom budete schopní úspešne predchádzať vážnym ťažkostiam a dlhodobej invalidite, ktoré vznikajú ako následok „zle liečenej otitídy”. Dúfam, že niekedy budem mať ešte príležitosť porozprávať o chronickom výtoku z uší a o jeho úspešnej homeopatickej liečbe.




Dr Dorothy SHEPHERD 1885-1952


kniha v anglickém vydání

zdroj: Slovenská akadémia klasickej homeopatie
(viz literatura)


zobrazit všechny články tohoto autora
logo.gif
titulní strana

publikační server
Homeopatie.
Ivories.CZ
přeji si zasílat
na můj e-mail:

autoři
měsíc
slunce
východ:04:21
západ:19:51
(50E 15N)
kontakt

vaclav.hrabak

volny.cz